výživa a podvýživa
Výživa a podvýživa pri ochorení

Zložky výživy

Telo potrebuje pre správne fungovanie kvalitnú výživu. Preto je nutné dbať na jej pestrú a vyváženú skladbu. Základné živiny je možné rozdeliť do šiestich kategórií:

Obrázok
Základné živiny

Tieto živiny môžu byť rozdelené na:

Makronutrienty, teda látky nevyhnutné pre život. Ich úlohou je predovšetkým poskytnutie energie. Do tejto skupiny patria sacharidy, tuky, bielkoviny a voda – tieto látky potrebuje náš organizmus v relatívne veľkom množstve. Tie totiž (s výnimkou vody) telu poskytujú energiu a základný stavebný materiál (aminokyseliny, z ktorých sú poskladané bielkoviny, a tuky, z ktorých sú zložené steny buniek).

Mikronutrienty sú zložky výživy, ktoré sú v malom množstve pre ľudské telo nenahraditeľné. Do tejto skupiny patria vitamíny a minerálne látky.

 

Sacharidy

Sacharidy (cukry) sa delia na jednoduché (monosacharidy a disacharidy) a zložené (polysacharidy), pričom naše telo potrebuje oba typy. Jednoduché cukry sú hlavným zdrojom energie. Vysoký príjem sacharidov so sebou ale nesie riziká – stučnenie pečene, narušenie glukózovej tolerancie, zvýšenie hladiny cukru v krvi a riziko diabetu.

Podľa zloženia rozlišujeme monosacharidy a polysacharidy. Monosacharidy alebo jednoduché cukry sú zdrojom okamžitej energie. Nachádzajú sa predovšetkým v sladkostiach a zákuskoch, ale aj v ovocí a pod. Ich príjem spôsobí rýchle a okamžité zvýšenie hladiny cukru v krvi (glykémia).

Polysacharidy alebo zložené cukry môžu byť využité ako zásobáreň energie a sú tiež stavebným prvkom spojivových tkanív (chrupavky, väzivo). Medzi zdroje polysacharidov patrí ryža, cestoviny, chlieb, pečivo, cereálie a ovocie.

Ľudské telo ale dokáže energiu získavať z monosacharidov, oligosacharidy a polysacharidy musia preto najskôr rozštiepiť. Zložené cukry sa štiepia postupne, čím je zaistená stála hladina glukózy v krvi, ktorá je pre telo výhodnejšia.

 

Vláknina patrí medzi zložené cukry, na rozdiel od väčšiny cukrov ju ľudské telo nedokáže štiepiť a využiť tak energiu. Vláknina ale slúži ako mechanická očista čriev, zrýchľuje črevné pohyby a slúži ako potrava pre bunky čreva a „dobré“ črevné baktérie.

Podľa rozpustnosti vo vode rozlišujeme vlákninu na rozpustnú a nerozpustnú. Nerozpustná je trávená až v hrubom čreve a priaznivo ovplyvňuje vstrebávanie a trávenie živín. Rozpustná vláknina spomaľuje vstrebávanie sacharidov a zaisťuje dlhší pocit sýtosti. Znižuje aj hladinu cholesterolu v krvi. Medzi významné zdroje vlákniny patria celozrnné výrobky (pečivo, cestoviny, ryža), cereálie (vločky, corn-flakes), ovocie a zelenina.

 

Tuky

Tuky (lipidy) sú bohatým zdrojom energie. Skladajú sa z mastných kyselín, ktoré sa podľa zloženia delia na nenasýtené a nasýtené. Takzvané esenciálne mastné kyseliny sú potom tie, ktoré si telo nedokáže samo vytvoriť a musí ich prijímať v potrave.

Prečo sú tuky pre telo nevyhnutné?

  • sú zdrojom energie
  • obklopujú a chránia dôležité orgány
  • vitamíny A,D,E a K sú v tukoch rozpustné
  • cholesterol je zložkou bunkových stien

Tuky je ale potrebné prijímať v primeranom množstve, nakoľko ich nadbytok je spojený s obezitou a nadbytok cholesterolu s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení.

 

Bielkoviny

Bielkoviny (proteíny) sú základným stavebným kameňom živočíšnych buniek (teda napríklad svalov, kože, vlasov,Dôležitosť bielkovín a energie imunitných buniek, protilátok atď.). Tiež tvoria enzýmy, ktoré kontrolujú chemické reakcie prebiehajúce v ľudskom tele. Každá molekula bielkoviny je zložená z aminokyselín. Keďže organizmus si bielkoviny nedokáže ukladať, treba ich prijímať v potrave v dostatočnom množstve. Telo potrebuje aminokyseliny, aby z nich dokázalo vytvoriť nové bielkoviny a nahradilo bielkoviny poškodené. Nadbytok bielkovín je vylučovaný obličkami. Existujú aminokyseliny

  • esenciálne – teda tie, ktoré si telo nedokáže samo vytvoriť a musíme ich prijímať v strave
  • neesenciálne -  teda tie, ktoré organizmus dokáže vytvoriť z iných látok. Dôležitý je dostatočný príjem najmä esenciálnych aminokyselín.

 

Aká je najdôležitejšia úloha bielkovín?

  • základná stavebná zložka organizmu,
  • transportné funkcie (hemoglobín – viaže kyslík),
  • obranná funkcia (zúčastňuje sa imunitných dejov, protilátky sú bielkovinovej povahy),
  • zaisťujú pohyb (bielkoviny tvoria aj svalové vlákna),
  • sú základom hormónov a enzýmov a podieľajú sa tak na riadení mnohých dejov v organizme